Od narodenia Jana Kubiša, ktorý spolu s Jozefom Gabčíkom uskutočnil
atentát na tretieho muža nacistického Nemecka, zastupujúceho ríšskeho
protektora Reinharda Heydricha, uplynie v sobotu 24. júna 110 rokov.
Jan Kubiš sa narodil 24. júna 1913 v českej obci Dolní Vilémovice.
Vzhľadom na limitujúce finančné možnosti panujúce v rodine obuvníka
Františka Kubiša a jeho manželky, nebolo možné poskytnúť ich deťom
patričné vzdelanie. Mladý Jan z tohto dôvodu po skončení základnej
školskej dochádzky najskôr pracoval v poľnohospodárstve, neskôr bol
kuričom v miestnej tehelni.
"Jeho ďalšia neľahká cesta životom, ktorá predznamenala aj jeho
ďalšie osudy, sa začala na začiatku októbra 1935, keď nastúpil na
prezenčnú službu v československej brannej moci v rámci pešieho pluku 31
v Jihlave. Po absolvovaní základného výcviku bol odoslaný do
poddôstojníckej školy, ktorú v roku 1936 absolvoval s veľmi dobrým
prospechom. Po jej skončení ho premiestnili k 9. pešej rote v Znojme.
Postupom času bol povýšený na slobodníka a desiatnika. Kubišovi sa
vojenský život zapáčil a v neistej dobe nehodlal ďalej pokračovať v
civilnom živote," povedal pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Po ukončení prezenčnej služby pokračoval ďalej ako slúžiaci poddôstojník. "Kubiša
15. októbra 1937 premiestnili k pešiemu pluku 34 v Opave s určením pre
priamo podriadený strážny prápor XIII. v Jakartoviciach. V rámci
jednotky, ktorá vykonávala strážnu službu pri výstavbe fortifikačných
stavieb, zastával funkcie veliteľa družstva, zástupcu veliteľa čaty a
veliteľa strážneho oddielu 3./XIII. strážnej roty v Litultoviciach. Na
jar posledného roka existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol
krátku dobu inštruktorom v plukovnej poddôstojníckej škole pešieho pluku
15," spresnil ďalej Šumichrast.
Po tragických mníchovských udalostiach s ním 19. októbra 1938 rozviazali
záväzok k ďalšej dobrovoľnej službe. Kubiš sa vrátil do rodnej obce. "S
okupáciou vlasti sa nezmieril a ilegálne opustil nenávidený Protektorát
Čechy a Morava. Jeho cesta viedla do Poľska, kde sa prihlásil do
rodiaceho sa československého zahraničného odboja. Odtiaľ zamieril do
francúzskej Cudzineckej légie. Po vstupe Francúzska do vojny ho spolu s
ostatnými Čechmi a Slovákmi zo záväzku uvoľnili. V septembri 1939 bol
prezentovaný v Agde a zaradený k 4. rote československého pešieho pluku.
Následne v novembri 1939 ho premiestnili k 11. rote československého
pešieho pluku 1 a v decembri povýšili na rotného. Ako veliteľ družstva
sa zúčastnil na bojoch proti Nemcom," priblížil Šumichrast.
Po páde Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie, kde ako pasažier
priplával 13. júla 1940 na lodi Rod el Farag. Vo februári 1941
absolvoval kurz pre rotmajstrov pechoty v zálohe. Na výcvik pre zvláštne
účely ho vytypovali medzi prvými a už v auguste 1941 odcestoval do
základného sabotážneho kurzu na STS 26 v Škótsku. V Ringway pri
Manchesteri absolvoval v rámci STS 51 paradesantný výcvik. Po návrate k
materskej jednotke zastával funkciu zástupcu veliteľa 1. čaty a v
októbri ho odvelili na kurz streľby do Škótska.
"Kubiša na želanie Gabčíka zaradili do skupiny Anthropoid. Spoločne
boli 8. novembra 1941 pridelení k československej výcvikovej stanici STS
2 v Bellasis pri Dorkingu. Tu sa do 27. decembra 1941 zdokonaľoval v
streľbe, v práci s výbušninami, riadení motorových vozidiel a v boji
zblízka. Pred odletom do okupovanej vlasti ho s Gabčíkom prijal
prezident republiky Edvard Beneš. Ich úlohou bol atentát na
zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha," vysvetlil Šumichrast.
Skupinu Anthropoid vysadili 29. decembra 1941 o 02.24 h spolu s
príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri
Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na
Reinharda Heydricha, ktorý bol pre Adolfa Hitlera prototypom árijského
muža, vyznačujúceho sa krutosťou a bezohľadnosťou. V tento deň dostal
Gabčík o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa
blíži Heydrichov kabriolet. Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu
samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Preto Kubiš vzápätí hodil granát,
ktorý explodoval tesne pri aute, pričom úlomky protektora smrteľne
zranili.
Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v
nemocnici podľahol. Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie,
popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli
členom odboja pomoc. Počas vlny masových represálií sa ukrývali na
rôznych miestach.
"Hrdinský život Kubiša a jeho ďalších šiestich spolubojovníkov sa
skončil 18. júna 1942 v pravoslávnom chráme v Resslovej ulici, v boji s
nacistickou presilou. Posmrtne bol postupne povýšený do vyšších
dôstojníckych hodnosti. Do hodnosti plukovníka in memoriam bol menovaný
30. júna 2002. Za jeho hrdinský čin zaplatili životom aj 14 členovia
jeho rodiny, ktorých nacisti popravili 24. októbra 1942 v koncentračnom
tábore Mauthausen. Jan Kubiš, ako aj jeho spolubojovník Jozef Gabčík,
boli statoční československí vlastenci, nebojácni a disciplinovaní
vojaci, ktorí splnili vojenský rozkaz. Ako vojnovým hrdinom im patrí
naša úprimná úcta," dodal na záver pre TASR Peter Šumichrast.